Prenos údajov mimo Európskej únie nastáva vždy, keď sa osobné údaje sprístupnia subjektu v tretej krajine – čo sa deje pri väčšine bežne používaných nástrojov, často bez toho, aby si to firma uvedomila. Prenos je možný, ale vyžaduje právny mechanizmus. Najjednoduchšia situácia nastáva pri krajinách, o ktorých Európska komisia rozhodla, že poskytujú primeranú úroveň ochrany. V ostatných prípadoch sa používajú štandardné zmluvné doložky doplnené o posúdenie rizík v cieľovej krajine a o dodatočné opatrenia. Prakticky to znamená zistiť, kde jednotlivé nástroje údaje ukladajú a spracúvajú, overiť, aký mechanizmus dodávateľ používa, a informáciu o prenose uviesť v zásadách ochrany údajov. Právne posúdenie konkrétnych nástrojov nechajte na právnika.
Pozri aj: spracovateľská zmluva, zásady ochrany osobných údajov, interná politika používania AI.
