Obsahový model pre generatívne vyhľadávanie je spôsob, akým sa obsah webu člení, štruktúruje a prepája, aby z neho systémy vedeli vyberať samostatne použiteľné odpovede. Klasický web je stavaný inak – okolo stránok, kľúčových slov a návštevnosti. Generatívne vyhľadávanie pracuje s pasážami, entitami a otázkami, takže rovnaký obsah v ňom funguje výrazne horšie, aj keď je obsahovo správny. Prvou vrstvou modelu je entita. Web musí jednoznačne odpovedať na otázku, kto ste, čo robíte, pre koho a čím sa líšite, a robiť to konzistentne naprieč všetkými stránkami aj externými zdrojmi. Bez jasnej entity sa firma zamieňa s inou, jej služby sa opisujú nepresne a modely radšej citujú niekoho, o kom majú istotu. Druhou vrstvou sú témy. Namiesto článkov na náhodné témy sa buduje niekoľko tematických okruhov, v ktorých má firma reálnu skúsenosť. Každý okruh má nosnú stránku, ktorá tému vymedzí, a okolo nej stránky venované jednotlivým otázkam. Prepojenie medzi nimi nie je dekorácia – práve ono systémom naznačuje, ktoré stránky spolu súvisia a čo je v danom okruhu hlavné. Treťou vrstvou sú otázky. Ku každej téme sa mapujú konkrétne otázky, ktoré si ľudia kladú, vrátane doplňujúcich, ktoré prídu v druhom a treťom kroku rozhovoru. Zdrojom nie sú len nástroje na analýzu kľúčových slov, ale aj otázky obchodného a podporného tímu, interné vyhľadávanie na webe a priame testovanie modelov. Každá otázka bez zodpovedajúcej pasáže je medzera, ktorú zaplní konkurencia. Štvrtou vrstvou je pasáž. Toto je najväčšia zmena oproti bežnej praxi: jednotkou optimalizácie prestáva byť stránka a stáva sa ňou odsek. Každý odsek musí dávať zmysel aj vytrhnutý z kontextu, teda obsahovať pomenovanie subjektu namiesto zámena, úplné tvrdenie vrátane čísla či podmienky a odpoveď hneď v prvej vete. Nad odsekom stojí nadpis, ktorý zodpovedá otázke. Piatou vrstvou je forma údajov. Parametre, ceny, lehoty a porovnania patria do tabuliek, postupy do číslovaných krokov, definície do jednej vety. Čísla majú uvedenú jednotku a obdobie platnosti. Tvrdenia prevzaté odinakiaľ majú uvedený zdroj. Táto vrstva rozhoduje o tom, či sa dá pasáž použiť bez interpretácie, alebo si ju systém musí domýšľať – a čo si musí domýšľať, to radšej vezme inde. Šiestou vrstvou je údržba. Obsahový model nie je jednorazová prestavba. Údaje starnú, otázky sa menia a konkurencia dopĺňa, čo vám chýba. Preto k modelu patrí pravidelný cyklus: mapovanie nových otázok, aktualizácia údajov s uvedením dátumu a zlučovanie stránok, ktoré si začali konkurovať. Prechod na tento model neznamená prepísať web od nuly. V praxi sa začína auditom existujúcich stránok, doplnením definičných viet a tabuliek do najvýkonnejších z nich a až potom sa dopĺňajú chýbajúce odpovede. Výsledok sa prejaví aj v klasickom vyhľadávaní, keďže ide o rovnaké princípy zrozumiteľnosti, len dôslednejšie uplatnené. Za zmienku stojí ešte jeden rozdiel oproti bežnej praxi. V klasickom SEO sa obsah plánoval podľa objemu hľadania, takže témy s malým počtom dopytov sa nepísali. V generatívnom vyhľadávaní je logika iná: jedna otázka používateľa sa rozpadne na desiatky čiastkových dopytov a mnohé z nich sú úzke a špecifické. Práve tieto úzke otázky o podmienkach, výnimkách, limitoch a hraničných prípadoch majú malý objem hľadania, no vysokú pravdepodobnosť, že sa objavia ako súčasť väčšej otázky. Obsahový model preto zámerne pokrýva aj témy, ktoré by sa podľa objemu hľadania nikdy nedostali na zoznam. Druhým rozdielom je životnosť obsahu: stránka s konkrétnymi číslami vyžaduje pravidelnú revíziu, inak sa z výhody stane záťaž.
Pozri aj: chunking obsahu, mapovanie kľúčových slov na stránky, definičná veta na začiatku.
