Automatické zrušenie záväzku je mechanizmus, ktorým Európska komisia odoberie členskému štátu tú časť alokácie, ktorá nebola v stanovenej lehote vyčerpaná a vykázaná. Nedeje sa tak na základe rozhodnutia či sankcie, ale automaticky uplynutím termínu, ktorý je odvodený od ročných záväzkov a známy pod označením pravidlo N+3 alebo N+2 podľa daného obdobia. Práve táto hrozba vysvetľuje správanie poskytovateľov, ktoré žiadatelia často nechápu: náhle vyhlásené výzvy s krátkymi lehotami, tlak na rýchle podpisy zmlúv a neochotu predlžovať harmonogramy. Pre pripraveného žiadateľa je to zároveň príležitosť – v období pred uplynutím lehoty býva alokácia dostupnejšia a súťaž slabšia než na začiatku obdobia. Zásobník pripravených projektov je preto v tomto systéme cennejší než dokonalá žiadosť napísaná na poslednú chvíľu.
Pozri aj: pravidlo N+3, absorpčná kapacita, alokácia.
