Rozhodné právo určuje, podľa ktorého právneho poriadku sa zmluva vykladá, a doložka o súdnej právomoci to, ktorý súd bude prípadný spor riešiť. Pri obchode so zahraničným partnerom ide o jedno z najdôležitejších ustanovení, hoci sa mu venuje najmenej pozornosti. Rozdiel je praktický: spor vedený v cudzine podľa cudzieho práva znamená zahraničného advokáta, preklady, cestovanie a mnohonásobne vyššie náklady, ktoré pri menšej pohľadávke prevýšia jej hodnotu. Alternatívou býva rozhodcovské konanie na dohodnutom mieste, ktoré býva rýchlejšie a rozhodnutie je vykonateľné vo väčšine krajín. Ak sa strany nedohodnú, príslušnosť sa určí podľa medzinárodných pravidiel, čo nemusí dopadnúť v prospech slovenskej firmy. Doložku treba riešiť pri prvej zmluve, nie až pri spore.
Pozri aj: preverenie zahraničného partnera, zmluvná pokuta v obchodných vzťahoch, exportné financovanie a poistenie.
