Konečný užívateľ je subjekt alebo osoba, ktorej sa podpora nakoniec dostane, hoci zmluvný vzťah s poskytovateľom má niekto iný. Typickým príkladom je národný projekt, v ktorom je prijímateľom štátna organizácia a konečnými užívateľmi sú firmy, obce alebo občania, ktorí od nej dostanú službu, zariadenie či príspevok. Rozlíšenie má praktické dôsledky. Prijímateľ zodpovedá za oprávnenosť a vykazovanie, konečný užívateľ však musí spĺňať vlastné podmienky – napríklad nebyť podnikom v ťažkostiach – a prijatá výhoda sa mu započítava do limitu štátnej pomoci. Firmy si často neuvedomia, že bezplatne poskytnutá služba z národného projektu im zaplní časť limitu de minimis, a narazia na to pri neskoršej vlastnej žiadosti.
Pozri aj: prijímateľ, schéma de minimis, národný projekt.