Zdrojová stratégia je vedomé rozhodnutie o tom, na ktorých miestach mimo vlastného webu musí firma figurovať, aby si o nej systémy vytvorili správny a úplný obraz. Vychádza z toho, že generatívne vyhľadávače neodpovedajú z jedného zdroja, ale skladajú odpoveď z viacerých a rozpory medzi nimi vyhodnocujú ako neistotu. Firma, ktorá má vynikajúci web a nikde inde nie je, je z ich pohľadu málo doložená. Prvým krokom je zistiť, odkiaľ sa v danej téme čerpá. Pri sade otázok, ktoré sú pre vás dôležité, sa zaznamená, ktoré domény sa v odpovediach objavujú ako zdroje. Výsledok býva prekvapením: často ide o odborné portály, štátne stránky, encyklopédie, oborové zoznamy a diskusie, na ktoré firma nikdy nemyslela. Tento zoznam je základ celej stratégie – hovorí, kde sa hrá. Druhým krokom je rozdelenie zdrojov podľa dosiahnuteľnosti. Časť z nich viete ovplyvniť priamo, napríklad zápisom a udržiavaním údajov v katalógoch, registroch a na profesijných sieťach. K ďalším sa dostanete prácou – odborným príspevkom, komentárom pre médiá, poskytnutím vlastných dát novinárovi, prípadovou štúdiou publikovanou partnerom. A do niektorých sa nedostanete vôbec, čo je tiež užitočná informácia, pretože ušetrí rozpočet. Tretím krokom je zosúladenie údajov. Na všetkých dosiahnuteľných miestach musia byť rovnaké základné informácie: názov v jednotnom tvare, adresa, kontakt, opis činnosti, odkaz na web. Rozpory sú horšie než chýbajúce zápisy, keďže systému signalizujú, že nevie, ktorý údaj platí. Najčastejším zdrojom rozporov sú staré profily po zmene sídla alebo názvu. Štvrtým krokom je budovanie zmienok tam, kde majú váhu. Nejde o množstvo, ale o tematickú blízkosť a dôveryhodnosť zdroja. Jedna zmienka v odbornom prehľade, ktorý modely pri danej téme citujú, urobí viac než dvadsať zápisov v katalógoch bez publika. Zmienka pritom nemusí obsahovať odkaz – aj samotné spojenie názvu firmy s témou a s odborným kontextom posilňuje entitu. Piatym krokom je práca s obsahom, ktorý nie je váš a ktorý o vás hovorí nepresne. Riešenie nie je sťažnosť na model, ale oprava zdroja: aktualizácia zastaraného profilu, doplnenie správneho údaja do katalógu, vecná odpoveď v diskusii, prípadne vlastná stránka, ktorá danú otázku jednoznačne rieši a dá modelu čo citovať. Šiestym krokom je pravidelná revízia. Zloženie zdrojov sa v čase mení, a tak sa mení aj to, kde sa oplatí byť. Meranie preto neobsahuje len to, či ste spomenutí, ale aj zoznam citovaných domén – jeho zmena býva prvým signálom, že sa téma otvorila novým hráčom alebo naopak uzavrela. Zdrojová stratégia je z celého GEO tá časť, ktorá sa najhoršie kupuje a najpomalšie buduje, no zároveň sa najťažšie napodobňuje. Pri plánovaní práce sa oplatí zdroje rozdeliť do troch vĺn podľa pomeru prínosu a náročnosti. Prvá vlna sú zápisy a profily, ktoré máte plne pod kontrolou a ktorých zosúladenie je otázkou hodín – registre, mapy, hlavné katalógy, profesijné siete, profily na sociálnych sieťach. Druhá vlna sú oborové zoznamy, združenia a partnerské weby, kde treba niekoho osloviť, no bariéra je nízka. Tretia vlna sú médiá a odborné portály, kde je potrebný obsah alebo dáta, ktoré stoja za publikovanie. Väčšina firiem začne treťou vlnou, pretože je najviditeľnejšia, a prvú nikdy nedokončí – hoci práve tá má najlepší pomer výsledku k vynaloženému času. Užitočným vedľajším efektom celej stratégie je, že rovnaké zosúladenie údajov pomáha aj v klasickom vyhľadávaní a v lokálnych výsledkoch, takže investícia sa nezhodnocuje len v jednom kanáli.
Pozri aj: konsenzus zdrojov, digitálne PR pre AI viditeľnosť, diverzita zdrojov v odpovedi.
