Otvorené dáta v Európe: čo sa môžeme naučiť od Estónska

Otvorené dáta v Európe: čo sa môžeme naučiť od Estónska

Keď sa v Európe hovorí o digitálnom štáte, skôr či neskôr padne slovo Estónsko. Krajina s menším počtom obyvateľov než Slovensko si vybudovala povesť miesta, kde sa s úradmi vybavuje všetko online. Ako je to s otvorenými dátami? A je Slovensko naozaj tak pozadu, ako si často myslíme?

Ako sa meria „dátová vyspelosť“ krajín

Európska komisia každý rok vydáva hodnotenie Open Data Maturity (vyspelosť v oblasti otvorených dát). Posledné, jedenáste vydanie vyšlo v decembri 2025 a hodnotilo 36 krajín: všetkých 27 členských štátov EÚ, tri krajiny EZVO a šesť kandidátskych krajín.

Hodnotia sa štyri oblasti, každá s rovnakou váhou:

  • politika – má krajina stratégiu a niekoho, kto ju presadzuje?
  • portál – dá sa na národnom portáli dobre hľadať a funguje?
  • kvalita – sú dáta dobre popísané, aktuálne a v štandardných formátoch?
  • dopad – vie krajina, kto dáta používa a čo z toho spoločnosť má?

Priemer krajín EÚ v roku 2025 dosiahol 86 %, o tri percentuálne body viac ako rok predtým. Na čele je Francúzsko so 100 %.

Prekvapenie: Slovensko je medzi lídrami

Krajiny sa delia do štyroch skupín. Najvyššia sa volá trendsetteri (94–100 %) a v roku 2025 do nej patria Estónsko aj Slovensko, spolu napríklad s Českom, Portugalskom či Cyprom.

V hodnotení za rok 2024 bolo Slovensko v oblasti portálu piate spomedzi členských štátov EÚ. Národný katalóg otvorených dát data.slovensko.sk mal v máji 2025 vyše 9 900 datasetov, z toho viac ako 800 s vysokou hodnotou. Čo všetko v ňom a v ďalších zdrojoch nájdeš, popisujeme v sprievodcovi Kde nájsť slovenské dáta.

Zároveň platí, že papierové skóre nie je všetko. Podľa správy o Digitálnom desaťročí 2026 sú digitálne verejné služby na Slovensku stále pod priemerom EÚ. Dáta teda máme, otázkou je, či ich niekto používa a či sa dostanú k ľuďom.

Čo robí Estónsko inak

Všetky služby štátu sú online

Od decembra 2024 sa dá v Estónsku vybaviť online každá štátna služba. Poslednou, ktorá sa presunula do digitálneho sveta, bol rozvod. Celé to stojí na systéme X-Road, ktorý sami Estónci nazývajú chrbtovou kosťou e-Estónska. Ide o otvorený softvér, cez ktorý si inštitúcie bezpečne vymieňajú dáta. Všetko, čo odchádza, je digitálne podpísané a zašifrované. Systém spracuje približne 2,2 miliardy transakcií ročne a beží na ňom vyše 3 800 e-služieb.

Prečo je to dôležité pre otvorené dáta? Lebo štát, ktorý si dáta vymieňa digitálne, ich vie oveľa ľahšie aj zverejniť.

Otvorené dáta majú jasného vlastníka

Podľa hodnotenia za rok 2025 Estónsko presunulo tím pre otvorené dáta na Ministerstvo spravodlivosti a digitálnych záležitostí, aby bol bližšie k celkovému riadeniu digitálneho štátu. V oblasti politiky splnilo všetky požiadavky hodnotenia na 100 %.

Krajina má aj aktualizovaný akčný plán pre dáta na roky 2025–2026 a vyše milión eur na viac ako desať projektov vo verejnom sektore.

Dáta idú aj do samospráv

Jeden z najzaujímavejších rozdielov je na miestnej úrovni. Na otázku, akú časť regionálnych a miestnych samospráv pokrývajú iniciatívy v oblasti otvorených dát, Estónsko v hodnotení odpovedalo „všetky“. Slovensko odpovedalo „približne polovica“.

Pre bežného človeka sú pritom miestne dáta často tie najužitočnejšie: doprava, odpady, rozpočet, opravy ciest.

Vedia, kto dáta používa

Estónsko vyvinulo metodiku, ako merať dátovú ekonomiku a jej dopad v jednotlivých sektoroch. Zorganizovalo aj hackathon zameraný na klímu, z ktorého vzniklo asi 20 nových riešení. Národný portál s približne 6 000 datasetmi prerába tak, aby otvorené dáta prepojil s registrom informačných systémov štátu. Nový estónsky dátový portál vznikol v roku 2025.

Čo si z toho môže zobrať Slovensko

  1. Dostať dáta do miest a obcí. Národný katalóg je silný, no polovica samospráv nestačí. Ak má mesto dáta o doprave či rozpočte v strojovo čitateľnej podobe, ľudia s nimi môžu niečo robiť.
  2. Merať, či dáta niekto používa. Zverejniť tabuľku je prvý krok. Druhý je zistiť, či z nej vznikla aplikácia, článok alebo lepšie rozhodnutie.
  3. Hackathony a spolupráca s komunitou. Estónsky klimatický hackathon ukazuje, že ľudia s dátami prídu na riešenia, na ktoré by úrad sám neprišiel.
  4. Prepojiť dáta so službami. Dáta, ktoré si úrady vymieňajú digitálne, sa dajú ľahšie a lacnejšie aj zverejniť.

A čo z toho pre mladých?

Otvorené dáta sú také užitočné, koľko ľudí ich vie čítať a používať. Tu prichádzaš ty.

  • Používaj ich. Každý graf, ktorý z verejných dát spravíš, je dôkaz, že majú zmysel. Začni lekciou Čo sú otvorené dáta a prečo patria aj tebe.
  • Pýtaj sa svojho mesta. Ak dáta o tvojej obci chýbajú, napíš na úrad. Mladí s návrhom a hotovou analýzou sú pre samosprávu partner, nie problém. Viac v článku Ako môže samospráva využiť dáta od mladých ľudí.
  • Zapoj sa do hackathonu. Presne ako v Estónsku, aj u nás tímy mladých riešia na Data4Good hackathone reálne problémy mesta s otvorenými dátami.
  • Mysli aj na nerovnosti. Dáta vedia ukázať, kto zostáva bokom. O tom píšeme v článku Dáta a inklúzia.

Mini-cvičenie

Otvor estónsky dátový portál (andmed.eesti.ee) a slovenský data.slovensko.sk. Na oboch skús nájsť dataset o verejnej doprave. Porovnaj:

  • Ako rýchlo si ho našiel?
  • V akom je formáte?
  • Kedy bol aktualizovaný?

Kde sa ti hľadalo lepšie a prečo? Svoje postrehy nám pokojne napíš.

Ďalšie materiály k projektu Dáta pre zmenu, workshopy a otvorenú knižnicu nájdeš na dataswans.com/data-pre-zmenu.

Zdroje

Projekt Dáta pre zmenu je financovaný Európskou úniou v rámci programu Európsky zbor solidarity. Vyjadrené názory a stanoviská sú názormi autorov a nemusia nevyhnutne odrážať názory Európskej únie alebo Národnej agentúry (NIVAM). Európska únia ani národná agentúra za ne nepreberajú zodpovednosť.