Dáta a inklúzia: ako čísla odhaľujú nerovnosti

Dáta a inklúzia: ako čísla odhaľujú nerovnosti

Keď počujeme, že „Slovensku sa darí lepšie“, môže to byť pravda a zároveň to nemusí platiť pre veľkú časť ľudí. Priemer za celú krajinu dokáže schovať celé regióny, generácie aj komunity. Práve preto patrí inklúzia medzi priority programu Európsky zbor solidarity a práve preto sa jej venujeme aj v projekte Dáta pre zmenu.

Dáta sú jeden z mála nástrojov, ktoré nerovnosti nielen pomenujú, ale aj zmerajú. Majú však aj slepé miesta. O oboch je tento článok.

Jedna krajina, dve rôzne čísla

Podľa zisťovania EU SILC 2025, ktoré zverejnil Štatistický úrad SR, bolo rizikom chudoby alebo sociálneho vylúčenia ohrozených 16,7 % obyvateľov Slovenska, teda viac ako 895 000 ľudí. Oproti roku 2024 (18,3 %) je to zlepšenie.

Pri pohľade na kraje však vyzerá Slovensko úplne inak:

  • Prešovský kraj: 29,9 %, približne 240 000 ľudí,
  • Banskobystrický kraj: 26,1 %,
  • Bratislavský kraj: 2,9 %.

Medzi najchudobnejším a najbohatším krajom je teda rozdiel desaťnásobný. Celoslovenských 16,7 % neopisuje situáciu ani v jednom z nich.

Prečo na tom záleží? Lebo priemer, ako vysvetľujeme v článku Priemer vs. medián, sa ľahko stane alibi. Kto vidí len celoslovenské číslo, nemusí si všimnúť, kde pomoc chýba najviac.

Čo presne meria „riziko chudoby alebo sociálneho vylúčenia“

Eurostat tento ukazovateľ (AROPE) skladá z troch častí. Človek sa doň započíta, ak platí aspoň jedna z nich:

  1. jeho disponibilný príjem je nižší ako 60 % národného mediánu,
  2. žije v závažnej materiálnej a sociálnej deprivácii (nemôže si dovoliť aspoň 7 z 13 vecí považovaných za bežné),
  3. žije v domácnosti s veľmi nízkou pracovnou intenzitou.

V celej EÚ to v roku 2025 bolo 20,9 % ľudí, teda asi 92,7 milióna.

Seniori: chudoba a digitálne vylúčenie

V EÚ bolo v roku 2025 rizikom chudoby alebo sociálneho vylúčenia ohrozených 18,8 % ľudí nad 65 rokov. Pri senioroch je však vidieť aj ďalšiu, menej viditeľnú nerovnosť: digitálnu.

Podľa Eurostatu malo v roku 2023 aspoň základné digitálne zručnosti 69 % mužov a 71 % žien vo veku 25 až 34 rokov. Vo veku 65 až 74 rokov to bolo len 34 % mužov a 25 % žien. Keď sa úrady, banky a lekári presúvajú online, tieto čísla rozhodujú o tom, kto sa k službám dostane a kto nie.

Menšiny: keď štatistiky hovoria rôzne veci

Na príklade rómskych komunít je dobre vidieť, ako veľmi záleží na metóde.

Pri sčítaní obyvateľov v roku 2021 uviedlo rómsku národnosť ako prvú viac ako 67 000 ľudí (1,23 %). Atlas rómskych komunít 2019 však podľa splnomocnenca Jána Héra odhadol približne 417 000 Rómov v 825 obciach. Rozdiel vzniká preto, že v sčítaní sa ľudia k národnosti hlásia sami, kým Atlas vychádza z odhadov miestnych samospráv. Obe čísla sú „pravdivé“, len odpovedajú na inú otázku.

Atlas sám seba opisuje ako nástroj na mapovanie štrukturálnych nerovností medzi Rómami a majoritou, teda napríklad životných podmienok a dostupnosti vybraných služieb. Na jeho metódu však existuje aj kritika: identitu ľuďom pripisovali tretie strany, nie oni sami.

Úrad splnomocnenca vlády pre rómske komunity zverejnil nové Sociografické mapovanie rómskych komunít 2025 (SMARK). Zahŕňa 851 obcí a 1 142 lokalít. Verejná databáza je na stiahnutie vo formáte XLSX. Časť údajov úrad nezverejnil pre ich citlivosť alebo nízku kvalitu.

Údaje o etnickom pôvode patria podľa GDPR medzi osobitné kategórie osobných údajov. Ako s nimi pracovať zodpovedne, rozoberáme v článku Etika dát.

Kto v dátach chýba

Najväčšie riziko nie je zlé číslo, ale žiadne číslo. Ak skupina v dátach nie je, ľahko sa na ňu zabudne aj pri rozhodovaní.

Pekný príklad je práve EU SILC, z ktorého pochádzajú čísla o chudobe vyššie. Podľa metodiky Eurostatu sa do zisťovania na Slovensku nezapočítavajú ľudia žijúci v kolektívnych domácnostiach. Medzi skupiny, na ktoré zber údajov nesiaha, patria aj ľudia v inštitúciách. Pri úprave cieľovej populácie sa odpočítavajú aj ľudia žijúci mimo obydlí. Zjednodušene: ľudia bez domova, v domovoch sociálnych služieb či v iných zariadeniach v hlavnej štatistike chudoby nie sú, hoci ich chudoba môže zasahovať najviac.

Pri každom datasete sa preto oplatí opýtať:

  • Koho sa zisťovanie pýtalo a koho nie?
  • Kto sa mohol rozhodnúť neodpovedať (napríklad pre jazyk, nedôveru alebo chýbajúci internet)?
  • Kto o ľuďoch rozhodoval: oni sami, alebo niekto za nich?
  • Sú skupiny také malé, že sa ich údaje zlúčili do kategórie „ostatní“?

Ako s tým pracujeme v projekte

Druhá séria workshopov projektu Dáta pre zmenu je určená komunitným centrám. Témami sú inklúzia, solidarita a dáta o menšinách, senioroch a sociálnych potrebách. Ide o to, aby sa otvorené dáta stretli so skúsenosťou ľudí, ktorých sa týkajú. Práve v takom rozhovore sa dá najlepšie zistiť, čo v tabuľkách chýba.

Niektoré témy z workshopov sa ďalej rozvíjajú v prípadových štúdiách „Dáta v službe ľuďom“. Ako môžu samosprávy takéto výstupy využiť, opisujeme v článku Ako môže samospráva využiť dáta od mladých ľudí.

Vyskúšajte to sami

Ak pracujete s mládežou, v komunitnom centre alebo na úrade, vyberte jeden dataset o svojom regióne a spýtajte sa: koho v ňom nevidíme? Kde hľadať slovenské dáta, nájdete v článku Kde nájsť slovenské dáta. Metodiky a pracovné listy z workshopov sú v otvorenej knižnici na dataswans.com/data-pre-zmenu.

Zdroje

Projekt Dáta pre zmenu je financovaný Európskou úniou v rámci programu Európsky zbor solidarity. Vyjadrené názory a stanoviská sú názormi autorov a nemusia nevyhnutne odrážať názory Európskej únie alebo Národnej agentúry (NIVAM). Európska únia ani národná agentúra za ne nepreberajú zodpovednosť.