Každý deň ti cez mobil pretečie viac čísel, než stihneš vnímať. Percentá v titulkoch, grafy v reels, „štúdia dokázala“ v komentároch. Väčšinu z nich len prescrolluješ. Niektoré ti ale zostanú v hlave a začnú ovplyvňovať, čo si myslíš o práci, bývaní, zdraví či politike.
Dátová gramotnosť neznamená, že z teba bude analytik. Znamená, že keď ti niekto ukáže číslo, vieš sa spýtať: Odkiaľ to je? Čo presne to meria? A nechýba tam niečo?
Ovládať appky nestačí
Mladí ľudia na Slovensku sú na tom s digitálnymi zručnosťami celkom dobre. Profil Slovenska v európskom programe Better Internet for Kids uvádza, že základnú digitálnu zdatnosť preukazuje 87 % mladých vo veku 16 až 24 rokov.
Celá populácia je na tom horšie. V roku 2025 malo aspoň základné digitálne zručnosti 53,6 % ľudí na Slovensku vo veku 16 až 74 rokov. Je to viac ako 51,3 % v roku 2023, ale stále pod národnou trajektóriou 57 % na rok 2025 (národný cieľ na rok 2030 je 70 %) a pod priemerom EÚ. V celej Únii podľa Eurostatu chýbajú základné digitálne zručnosti zhruba 40 % ľudí. Cieľ EÚ na rok 2030 je, aby ich malo 80 % dospelých.
Prečo to spomíname? Lebo „digitálne zručnosti“ sa v európskych štatistikách merajú cez to, čo ľudia reálne robia na internete a v softvéri, v piatich oblastiach: práca s informáciami a dátami, komunikácia a spolupráca, tvorba digitálneho obsahu, bezpečnosť a riešenie problémov. Vedieť nájsť článok a poslať ho kamarátovi však ešte neznamená vedieť posúdiť, či graf v ňom nie je zavádzajúci. Na to potrebuješ niečo navyše.
Čo ukázal výskum o mladých a dezinformáciách
Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie (VÚDPaP) spolu s Masarykovou univerzitou skúmal, ako mladí na Slovensku a v Česku vnímajú hoaxy, dezinformácie, konšpirácie a propagandu. Do dotazníka sa zapojilo vyše 2 000 respondentov, väčšinou vo veku 13 až 18 rokov, a výskumníci k tomu urobili aj fokusové skupiny so stredoškolákmi.
Niekoľko zistení:
- Študenti mali problém odlíšiť dezinformáciu od pravdivej informácie.
- Časť z nich si informácie overovala na viacerých weboch, iní sa spoliehali na intuíciu – na pocit, že sa im „niečo rozsvieti“.
- Najviac dôverovali blízkym ľuďom a populárnym osobnostiam.
- K overovaniu ich motivoval najmä záujem o tému.
To posledné je vlastne dobrá správa. Ak ťa niečo zaujíma, overovať sa ti chce. Treba len vedieť ako.
Tri situácie, kde ti dáta reálne pomôžu
Plat a „priemerná mzda“
Počuješ, že priemerná mzda na Slovensku je nejaké číslo, a pomyslíš si, že ty ani nikto, koho poznáš, toľko nezarába. Nie si divný. Priemer vedia vytiahnuť nahor tí, čo zarábajú veľmi veľa. Preto je pri platoch užitočnejší medián. Rozdiel vysvetľujeme v lekcii Priemer vs. medián.
Graf, ktorý vyzerá ako katastrofa
Stĺpec, ktorý je „dvakrát vyšší“, môže znamenať rozdiel pár percent. Stačí, že os nezačína od nuly. Je to jeden z najčastejších trikov a keď ho raz uvidíš, už ho budeš vídať všade. Ďalšie nájdeš v článku Ako klame graf: 5 trikov, ktoré musíš poznať.
Rozhodnutia v tvojom meste
Kto dostal zákazku na opravu cesty pred školou? Koľko stála? Odpoveď často nájdeš v Centrálnom registri zmlúv alebo na webe obce. Aj ty máš právo sa pozrieť, ako sa míňajú verejné peniaze, a dáta ti to umožnia bez toho, aby si musel niekomu veriť naslepo. Kde začať, popisujeme v sprievodcovi Kde nájsť slovenské dáta.
Dátová gramotnosť nie je o matematike
Veľa ľudí si myslí, že na dáta treba byť „matikár“. Nie je to tak. Väčšina práce s dátami v bežnom živote je o kladení správnych otázok:
- Kto to číslo zverejnil a prečo?
- Čo presne meria? (Všetkých ľudí? Len niektorých? Za aké obdobie?)
- S čím sa porovnáva?
- Čo chýba? Nie je vybraný len ten kúsok, ktorý sa hodí?
Na workshopoch používame checklist 7 otázok, ktoré polož každému grafu. Zaberie minútu a odfiltruje prekvapivo veľa nezmyslov.
Mini-cvičenie na 3 minúty
Nabudúce, keď na sociálnej sieti uvidíš číslo, ktoré ťa nahnevá alebo prekvapí, skús toto:
- Nájdi, odkiaľ číslo pochádza. Je pod ním odkaz? Meno inštitúcie?
- Zadaj ho do vyhľadávača spolu s názvom zdroja (napríklad „Štatistický úrad“ alebo „Eurostat“).
- Porovnaj, či pôvodný zdroj hovorí to isté, čo príspevok.
Ak číslo nemá žiadny zdroj, nie je to dôkaz, že je zlé. Je to však dôvod, prečo ho zatiaľ nezdieľať. Podrobnejší postup nájdeš v článku Ako overiť štatistiku za 3 minúty.
Prečo na tom záleží práve teraz
Keď nevieš čísla prečítať, ostáva ti len veriť tomu, kto ich hovorí najpresvedčivejšie. A to nemusí byť ten, kto má pravdu.
Keď ich prečítať vieš, môžeš sa hádať o tom podstatnom: čo s problémom urobiť. Nie o tom, či problém vôbec existuje. Presne preto sme spustili projekt Dáta pre zmenu: aby mladí mali v rukách nástroje, nie len názory.
Chceš začať hneď? Pozri si prvú lekciu série „Dáta za 10 minút“ – Čo sú otvorené dáta a prečo patria aj tebe – alebo všetky materiály na stránke projektu dataswans.com/data-pre-zmenu.
Zdroje
- Slovakia – Digital Decade Short Country Report 2026, príloha k COM(2026) 288 (Rada EÚ)
- Slovakia: a snapshot of digital skills – Digital Skills and Jobs Platform (Európska komisia)
- Digitalisation in Europe – 2026 edition (Eurostat)
- Adults (16–74) with at least basic digital skills – definícia ukazovateľa (Cedefop)
- Better Internet for Kids – Slovakia Country Profile 2026
- Výsledky výskumu HoDeKoProM – Masarykova univerzita, INPSY
- HoDeKoProM – projekt Masarykovej univerzity a VÚDPaP
- VÚDPaP – Záverečná správa z výskumnej úlohy: Osobnostné predpoklady fenoménu HoDeKoPro (2025)
Projekt Dáta pre zmenu je financovaný Európskou úniou v rámci programu Európsky zbor solidarity. Vyjadrené názory a stanoviská sú názormi autorov a nemusia nevyhnutne odrážať názory Európskej únie alebo Národnej agentúry (NIVAM). Európska únia ani národná agentúra za ne nepreberajú zodpovednosť.
