Graf vyzerá ako fakt. Má osi, čísla, popisky. Preto mu veríme rýchlejšie ako textu. A preto je to jeden z najobľúbenejších nástrojov, ako niekoho presvedčiť o niečom, čo z dát vôbec nevyplýva.
Najzákernejšie je, že väčšina zavádzajúcich grafov neobsahuje ani jedno nepravdivé číslo. Klame tvar, mierka, výber. Tu je päť trikov, ktoré uvidíš najčastejšie. Príklady s vymyslenými číslami sú označené ako ilustračné.
Orezaná os
Ako to funguje: zvislá os nezačína na nule, ale napríklad na 40. Malý rozdiel zrazu vyzerá obrovsky.
Ilustračný príklad: Strana A má v prieskume 42 %, strana B 45 %. Ak os začína na nule, stĺpce sú takmer rovnako vysoké. Ak začína na 40, stĺpec strany B je zrazu 2,5-krát vyšší (5 dielikov proti 2).
Projekt Calling Bullshit to vysvetľuje cez princíp proporcionálneho atramentu: množstvo „atramentu“, ktorým graf znázorňuje hodnotu, má byť úmerné tej hodnote. V ich príklade bola hodnota z roku 2014 len asi 1,08-krát vyššia ako v roku 2010, no stĺpec na grafe zaberal približne 2,7-krát viac plochy.
Ako sa brániť: pri stĺpcových grafoch sa vždy pozri, kde začína os. Stĺpec, ktorý nezačína na nule, je takmer vždy problém. Pri čiarových grafoch je orezaná os často v poriadku, lebo tam čítaš sklon a polohu, nie dĺžku. Aj tam si však všímaj mierku.
Cherry-picking: vybraný časový úsek
Ako to funguje: autor ukáže len to obdobie, ktoré sedí na jeho príbeh.
Ilustračný príklad: Počet nehôd v meste kolíše: v rokoch 2016 – 2019 klesal, v roku 2020 výrazne klesol (menej áut na cestách) a potom sa vrátil k pôvodnej úrovni. Ak chceš tvrdiť, že „nehody prudko rastú“, začneš graf v roku 2020. Ak chceš tvrdiť, že „opatrenia fungujú“, ukážeš roky 2016 – 2020.
Ako sa brániť: spýtaj sa, prečo graf začína práve tam, kde začína. Ak sú k dispozícii dlhšie dáta, pozri si ich. Jeden výnimočný rok (pandémia, kríza, zmena metodiky) dokáže otočiť celý trend.
3D a plošné skreslenie
Ako to funguje: hodnoty sa zobrazujú plochou alebo objemom namiesto dĺžky. Ľudské oko porovnáva plochy veľmi zle.
Calling Bullshit uvádza niekoľko typických prípadov:
- 3D koláčový graf: výseky vpredu vyzerajú väčšie ako vzadu. Výsek, ktorý má menej ako 50 %, môže pôsobiť, akoby zaberal okolo 70 % viditeľnej plochy.
- Bublinové grafy: ak autor zmení polomer bubliny namiesto plochy, hodnota, ktorá je polovičná, dostane len štvrtinovú plochu. Rozdiely vyzerajú dramatickejšie, ako sú.
Obrázky namiesto stĺpcov: Wikipedia pri piktogramoch upozorňuje, že obraz zväčšený do výšky aj šírky skresľuje rozdiel: dvakrát vyššie a širšie vrece peňazí má štvornásobnú plochu.
Wikipedia v hesle o zavádzajúcich grafoch spomína aj tzv. lie factor: pomer medzi tým, ako veľmi sa zmena javí v grafe, a tým, aká je v dátach. Presný graf má lie factor 1. Čím je vyšší, tým viac graf zveličuje.
Ako sa brániť: 3D efekt nikdy nepridáva informáciu, len šum. Ak graf používa ikony alebo bubliny, hľadaj presné čísla v popiskoch.
Dvojitá os
Ako to funguje: dve rôzne veličiny v jednom grafe, každá s vlastnou zvislou osou (jedna vľavo, druhá vpravo). Autor si mierky nastaví tak, aby čiary išli spolu, krížili sa alebo sa rozchádzali, podľa toho, čo potrebuje.
Lisa Charlotte Muth z Datawrapperu to rozoberá v článku Why not to use two axes: zmenou rozsahu osí vieš vyrobiť dojem, že dve veličiny spolu súvisia, aj keď nesúvisia. Ľudia navyše vnímajú čiary, ktoré sú blízko seba, ako prepojené, a čítajú do grafu priesečníky, ktoré nič neznamenajú.
Ilustračný príklad: čiara „počet hodín na TikToku“ a čiara „priemerná známka z matiky“. S dvomi osami ich vieš nastaviť tak, aby vyzerali ako zrkadlový obraz. Graf nič nedokazuje, ale titulok „TikTok ničí známky“ sa šíri sám. Prečo súvislosť ešte neznamená príčinu, vysvetľujeme v článku Korelácia nie je kauzalita.
Ako sa brániť: pri dvoch osiach si vždy prečítaj obe mierky. Lepšia alternatíva sú dva samostatné grafy vedľa seba alebo prepočet na index (napr. rok 2020 = 100).
Chýbajúci kontext: absolútne vs. relatívne čísla
Ako to funguje: graf ukáže percentuálnu zmenu bez toho, aby povedal, z čoho. Alebo absolútne čísla bez prepočtu na obyvateľa.
Ilustračné príklady:
- „Krádeže bicyklov v obci stúpli o 100 %!“ Z dvoch na štyri.
- „V Bratislavskom kraji je najviac dopravných nehôd.“ Možno preto, že tam žije a jazdí najviac ľudí. Bez prepočtu na počet obyvateľov alebo áut to nič nehovorí.
Ako sa brániť: pri percentách sa pýtaj „z koľkých?“. Pri absolútnych číslach sa pýtaj „na koľko ľudí?“. Pomôže ti aj lekcia Ako čítať tabuľku, kde vysvetľujeme rozdiel medzi percentami a percentuálnymi bodmi.
Skús si sám
Na sociálnych sieťach alebo v správach nájdi jeden graf a za 2 minúty odpovedz:
- Kde začína zvislá os?
- Aké obdobie graf ukazuje a čo by sa stalo, keby začínal o 5 rokov skôr?
- Sú v ňom dve osi alebo 3D efekt?
- Sú čísla absolútne, alebo prepočítané (na obyvateľa, v %)?
Ak si pri aspoň jednej otázke zaváhal, graf ber s rezervou. A skús ho prekresliť poctivo: v Datawrapperi to zvládneš za pár minút, návod je v článku Tvoja prvá vizualizácia v Datawrapperi.
Čo si odniesť
Graf nemusí obsahovať nepravdivé číslo, aby klamal. Stačí orezať os, vybrať správne roky alebo pridať tretí rozmer. Keď tieto triky raz poznáš, začneš ich vidieť všade.
Táto lekcia je súčasťou microlearningu „Dáta za 10 minút“ a workshopu WS3 „Ako sa klame grafom“ v projekte Dáta pre zmenu. Ak chceš mať pri sebe rýchly ťahák, stiahni si checklist 7 otázok, ktoré polož každému grafu. Všetky materiály nájdeš na dataswans.com/data-pre-zmenu.
Zdroje
- Calling Bullshit: The principle of proportional ink
- Lisa Charlotte Muth, Datawrapper: Why not to use two axes, and what to use instead (2018)
- Wikipedia: Misleading graph
Projekt Dáta pre zmenu je financovaný Európskou úniou v rámci programu Európsky zbor solidarity. Vyjadrené názory a stanoviská sú názormi autorov a nemusia nevyhnutne odrážať názory Európskej únie alebo Národnej agentúry (NIVAM). Európska únia ani národná agentúra za ne nepreberajú zodpovednosť.
